Černé stránky

Na miesto najväčšieho termonukleárneho pokusu sa vrátil podmorský život.

Zdroj: AP

Správy z ostatných rokov hlásia, že v morskej vode sa tam teraz darí koralom i pestrofarebným rybám, čo vedcov prekvapilo. V nedeľu 1. marca uplynie od udalosti 55 rokov.

Vodíková bomba, ktorú USA použili na test v prvý marcový deň roku 1954, mala silu 15 megaton trinitrotoluénu. Bola tisíckrát silnejšia ako jadrová bomba, ktorá zničila na konci druhej svetovej vojny Hirošimu. V okolí pokusu sa vytvorila teplota 55.000 stupňov Celzia. Ohnivá guľa mala sedemkilometrovú šírku a ostal po nej 73 metrov hlboký kráter. Výbuch zničil faunu aj flóru.

Explózia bomby Castel Bravo otriasol ostrovmi vo vzdialenosti 200 kilometrov a jadrový mrak v tvare hríba sa zdvihol do 100- kilometrovej výšky nad hladinu oceánu. Rádioaktívny spad zasiahol Austráliu, Indiu a Japonsko.

USA vykonali v rokoch 1946-1958 na atole 23 pokusov, v dôsledku radiácie celé desaťročia tam nemohli žiť miestni obyvatelia. Boli nútení sa presídliť. Do morskej hĺbky sa však život vrátil, o čom svedčí aj skúsenosť vedcov z Nemecka, Talianska, Austrálie, Havajských a Marshallových ostrovov.

V apríli 2008 o ich skúsenosti referovala Zoe Richardsová z Univerzity Jamesa Cooka v Austrálii. Táto členka tímu vedcov, ktorí vlani navštívili atol v južnej časti Pacifiku, uviedla, že oceáne pri atole našli osemmetrové koraly hrubé 30 centimetrov. Výskumníkov prekvapila veľkosť koralov, dovtedy nikdy nevideli "koraly veľké ako stromy", uviedla Richardsová. Bádatelia sa ponorili do krátera po výbuchu, aby sa po vyše 50 rokoch pozreli, aký je stav života pod hladinou.

zdroj:

http://dnes.atlas.sk/pauza/udalosti/530337/bikiny-miesto-najvacsieho-termonuklearneho-pokusu