Podľa Prvej knihy Mojžišovej – Genesis mala byť dĺžka archy 300 lakťov, šírka 50 lakťov a výška 30 lakťov. Spočiatku skeptický vedci už onedlho po začatí prác zistili, že rozmery objaveného útvaru 137 krát 23 krát 14 metrov skutočne zodpovedajú rozmerom biblickej archy. V nasledujúcich dňoch sa ale nenašiel žiaden dôkaz, potvrdzujúci, že by bol objavený nález vytvorený človekom. Vedci sa ale vyjadrovali, že nič v prírode by nevytvorilo takýto symetrický útvar. Vyriešiť záhadu autentickosti nálezu mali vykopávky nejasne naplánované na ďalšie roky.
Objavili archu?: To, čo by aj podľa najväčších predstaviteľov kresťanstva nikdy nebolo možné, sa podľa iných razom stalo skutočnosťou. “Noemova archa sa zachovala do súčasnosti a leží v Turecku, uväznená pod nánosmi pôdy, 40 kilometrov od hraníc so ZSSR, na svahu pri vrchu Ararat“ prečítali si piateho septembra 1960 tisíce čitateľov magazínu Life. Fotografia urobená z výšky troch kilometrov, ktorú uvideli, mnohých presvedčila.
Ararat: Nehostinná krajina v okolí hory Ararat vysokej 5137 metrov je ľuďmi len veľmi málo osídlená. Aj preto nikto dlhé tisícročia o tu ležiacom biblickom korábe vôbec netušil.
Dlhoročný výskum: Ron Wyatt a jeho spolupracovníci našli v okolí Araratu rôzne fragmenty poukazujúce na priebeh biblických udalostí v oblasti. Vo Wyattových výskumoch dnes pokračuje Bill Fry.
Biznis sa už začal: Na mieste nálezu archy v Turecku, stojí od roku 1989 malá budova, v ktorej si návštevníci, prichádzajúci sem z celého sveta môžu zakúpiť rôzne suveníry. Rozvoju biblického turizmu v oblasti však bránia nepokoje medzi Turkami a Kurdmi.
Tvrdohlavý muž: Výtlačok magazínu Life z piateho septembra 1960 sa dostal do rúk aj 27-ročnému Ronovi Wyattovi z Michiganu. Okamžite sa rozhodol, že to miesto v Turecku raz musí navštíviť. Ale bol to iba sen, ktorý sa v dohľadnej dobe mohol iba sotva uskutočniť. Vtedy mal Ron dvojročnú dcéru a trojmesačného syna, na ceste bol ďalší prírastok do rodiny. Okrem toho ho viazala práca laboratórneho technika v továrni na pracie prášky a štúdium medicíny na Michiganskej Univerzite. Rodinné záležitosti ho čoskoro prinútili vzdať sa nádejí na dosiahnutie doktorského diplomu, presťahovali sa do Kentucky, kde v roku 1964 začal študovať ošetrovateľstvo. Po ukončení štúdia v roku 1967 nastúpil na tamojšiu Anesteziologickú školu, ktorú v roku 1970 ukončil, ako atestovaný ošetrovateľ-anesteziológ. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa pre Rona raz naskytla možnosť navštíviť miesto záhadného nálezu vo východnom Turecku. Nestrácal však záujem o archeologický výsku a pravidelne navštevoval knižnice. Študoval všetko čo sa týkalo dávnej histórie a archeológie. Zistil, že prístupných je len veľmi málo informácií na tému Noemovej archy, čo ho presvedčilo o tom, že sa zrejme nikdy neuskutočnil žiaden seriózny výskum na túto tému. Od roku 1973 do roku 1975 žil Ron s rodinou na Havaji, kde našiel ideálne podmienky k štúdiu vulkanológie. Nové poznatky ho presvedčili o tom, že ak by archa pristála na vrchole vulkanickej hory Ararat, už dávno by bola zničená. Napriek skutočnosti, že mnoho autorov písalo práce o tom, ako by sa mohla archa uchovať na hore sopečného pôvodu, erupcia vrchu Svätej Heleny, o ktorej sa dozvedáme z archívov, ho presvedčila o tom, že archa by sa určite do súčasnosti nezachovala. Po návrate na pevninu Ron pochopil, že existuje ešte jeden spôsob výskumu, ktorý by mu viac povedal o osude archy. Podľa biblických rozmerov vyhotovil v presnej mierke malý drevený model archy a v plytkom jazere vytvoril z piesku a hliny zmenšený model polmesiacovitého pohoria Araratu. Tak, ako klesala vodná hladina, klesal a zároveň sa približoval k obrysom malého pohoria drevený model lode. Ron sa tým naučil, že biblické plavidlo po opadnutí vôd potopy v žiadnom prípade nemohlo pristáť na vrchole Araratu, ale určite pristálo v polmesiacovitom údolí, pod samotným vrchom, ako mu dokázali nespočetné pokusy s modelmi.
Uznaný: Až po takmer dvadsiatich siedmich rokoch od objavu, turecká vláda uznala, že obrovská loď nájdená pod Araratom je Noemova archa. Na fotografii miestodržiteľ východotureckej provincie Agri (Ararat) a Ron Wyatt.
Drevený model: Takýto drevený model Noemovej archy vytvoril v roku 1975 Ron Wyatt, aby si overil svoju teóriu o pristátí archy. Dnes zdobí malá archa vchod od Múzea Rona Wyatta na Floride.
Ide sa do Turecka!: Uplynulo už pätnásť rokov od kedy Ron čítal článok v Life, no jeho záujem o archu vôbec neklesal, naopak rástol. Vtedy sa mu do rúk dostala kniha ”Spis archy” od Reneho Noorbergena, ktorý bol v roku 1960 členom prvej expedície do Turecka. V knihe si prečítal mená členov expedície a každého z nich ihneď kontaktoval, aby sa dozvedel čo najviac poznatkov o arche. Keď sa pred nimi zmienil o tom, že by chcel raz navštíviť miesto nálezu, ich reakcia ho viac ako prekvapila. Zhodne sa vyjadrili, že musí byť blázon, ak chce ísť do Turecka. Všetci neoblomne tvrdili, že to čo kedysi videli v Turecku, bola len obyčajná prírodná formácia, žiadna archa. Všetci, okrem Dr. Arthura Brandenburgera, ktorý stále veril, že v údolí pod Araratom videl loď. Na Ronovu otázku, kde presne sa archa nachádza, pretože ”32 kilometrov južne od Araratu” je naozaj nejasná pozícia a hľadať archu v kopcovitom teréne s tak málom informácií by bolo ako hľadať ihlu v kope sena, ochotne odpovedal. Jeho informácie stačili k uskutočneniu cesty.
V roku 1977 mal Ron po prvý krát dva týždne dovolenky a našetrených už dosť peňazí, aby podnikol cestu do Turecka. Po zdĺhavom vybavovaní tureckých víz si konečne kúpil letenku a vydal sa na dlhý let z New Yorku do Istanbulu. Po pristáti v Istanbule cestoval ešte tri dni autobusom, vlakom a nakoniec taxíkom až do osady Dogubeyzit v oblasti, ktorú vôbec nebolo možné nazvať turisticky navštevovanou. Tu sa komunikácia končila. Vo vystúpení z taxíka sa k Ronovi priblížili traja miestni muži. Potom, ako im ukázal výstrižok z novín datovaný 5. september 1960 sa rozpamätali a povedali, že to miesto na fotografii poznajú. Nasledujúci deň sa teda vo štvorici vydali na cestu do hôr. Po prejdení niekoľkých desiatok kilometrov sa jeden z mužov ponúkol, že ukáže Ronovi veľký stojaci kameň, ktorý miestni nazývajú ”Monument”. Keď sa Ron prizrel záhadnému kameňu bližšie, uvedomil si, že ide o takzvaný kotviaci kameň, aké boli nájdené na dne Stredozemného mora a doposiaľ ich videl len v archeologických knihách. Kameň bol odlišný v tom, že oproti tým zo Stredozemného mora bol omnoho, omnoho väčší! Používal sa teda na obrovskej lodi? V tomto kameni bolo vyrytých osem krížov. Ron bol neobyčajne vzrušený tým čo uvidel. Na druhý deň pokračovali v ceste. Po prejdení niekoľkých kilometrov sa dostali na nádhernú planinu. Tu narazili na malý kamenný dom, vyzerajúci veľmi jednoducho. Vo vnútri absentovalo všetko na čo sme zvyknutý, jeho temný interiér skôr pripomínal jaskyňu. Na pohľad bolo jasné, že v ňom už možno aj celé storočia nikto nebýva. Viac ich však šokovalo to čo našli pri dome. Jeden veľký plochý kameň, podobný tomu čo videli včera ležal na zemi, druhý stál pri ňom. Na zvislom kameni bolo vyryté čosi čo pripomínalo vlnu a loď, z ktorej vystupovalo osem postáv. Prvá najväčší bol muž, druhá trochu menšia žena a ďalšie tri rovnako veľké boli tiež muži, tri posledné – najmenšie boli ženy. Tento výjav nápadne pripomínal Noeho so ženou a jeho troch synov Šéma, Cháma a Jáfeta s manželkami, vychádzajúcich z archy po potope, tak ako sa o tom dozvedáme z Biblie. To čo Ron videl bolo pre neho až neskutočné. Všimol si, že dve najväčšie postavy majú zatvorené oči a sklonené hlavy. Dva kamene zároveň pripomínali hrob. Je možné, že by to bol hrob Noeho a jeho ženy? To čo objavil za dva dni tu pod Araratom bolo pre neho neuveriteľné. Čakalo ho však to, kvôli čomu do Turecka pricestoval. Ďalší deň ráno sa spolu so svojimi kurdskými spoločníkmi vydal znova na cestu. Po niekoľkých kilometroch prišli k arche. Útvar vystupujúci niekoľko metrov zo zeme nápadne pripomínal gigantický vrak lode. Rona sa zmocnilo dojatie. Vtedy so sebou nemal výbavu potrebnú na premeranie nájdeného objektu, no nezabudol si domov vziať jeho vzorky.
Zverejnenie poznatkov: Po návrate do USA osobne doručil privezené vzorky hornín a ako sa neskôr zistilo, aj skameneného dreva do Galbriathových Laboratórií v Knoxville v štáte Tennesse. Výsledky analýz potvrdili to, čo Ron Wyatt a Dr. Brandenburger už dávno predpokladali. Chemické zloženie materiálu odobraného z archy sa nezhodovalo z chemickým zložením pôdy, ktorá sa nachádzala v okolí nálezu. Prekvapivý bol vysoký obsah železa, ktorý bol úplne odlišný od obsahu železa v pôde pod Araratom. Vysoký obsah železa v dreve, ktoré poslúžilo na výstavbu archy neskôr dopomohol k presnému určeniu rozmerov a tvaru archy. To na čo boli Ronovi priaznivci i odporcovia zrejme najviac zvedaví boli, ale merania, ktoré by určili vek kostrových pozostatkov nájdených v hrobe neďaleko archy. Až v roku 1999 urobil a v roku 2001 zverejnil vedecký tým profesora Michelsona z Univerzity v americkom štáte Georgia výsledky testov, ktoré potvrdili vek nájdených kostí na 3251 rokov (+-30 rokov).
Ron sa rozhodol sprístupniť všetky informácie, ktoré o arche nazbieral. Nadviazal kontakt s Egyptským Archeologickým Múzeom v Káhire a tiež s Jimom Irwinom, americkým kozmonautom z raketoplánu Apollo 15, ktorý bol známy svojim záujmom o nájdenie Noemovej archy už v minulosti. Práve vďaka Jimovi Irwinovi získal Ron finančné prostriedky potrebné na ďalšie cesty do Turecka. Na miesto nálezu cestoval aj z mnohými novými nadšencami pre objav ešte niekoľko krát. Archa bola už presne premeraná a jej rozmery boli totožné s tými z Biblie. Pomocou detektorov kovov v roku 1984 zakreslil presný tvar archy a potvrdil sa aj jeho predpoklad, že archa uväznená v horskom masíve mala tri podlažia, tak ako je to napísané v Biblii. Na každom podlaží sa našli akési komory, v ktorých boli zrejme počas pobytu na korábe umiestené zvieratá. O Rona Wyatta sa začala zaujímať aj turecká vláda. Vzorky prinesené v roku 1977 z Turecka musel poskytnúť na analýzy aj Ataturskej Univerzite v Istanbule. Výsledky tureckých analýz boli, ako sa očakávalo pozitívne. Na miesto nálezu sa začali hrnúť ”hľadači archy” z celého sveta. Na jednej strane to Rona znepokojovalo, veď práca ešte nebola dokončená a nával zvedavcov by mohol archu poškodiť, na strane druhej bol rád publicite nálezu. Veril, že teraz si ľudia konečne uvedomia, že príbehy zo Starého Zákona nie sú iba legendami. Práce na odkrývaní archy, ale úspešne pokračovali a miesto začali navštevovať turisti z celého sveta. Záujem o amerického archeológa – amatéra prejavil aj vtedajší Suadskoarabský princ Samran Al Moteri a pozval Rona na návštevu svojej krajiny. Ron sa okrem Turecka začal zaujímať aj o Blízky Východ a Sinajský polostrov, kde pokračoval v hľadaní biblických artefaktov. V roku 1987, keď záštitu nad prácami na Noemovej arche v Turecku prevzal Ronov dlhoročný spolupracovník Bill Fry, Turecko oficiálne uznalo objav Noemovej archy na svojom území. To bolo pre Rona veľkým zadosťučinením. Na miesto nálezu pribudla budova, ktorá dodnes slúži prichádzajúcim turistom na predaj suvenírov a pohľadníc z vyobrazením archy. O nález sa zaujímala aj americká tlač a prvý dokumentárny film o nájdenej arche natočila v roku 1986 britská televízia BBC. Ron Wyatt sa v tomto dokumente neobjavil. Osobne nemal rád publicitu, a tak všetky organizačné povinnosti ohľadne archy prevzal na seba jeho asistent Bill Fry. Za peniaze utŕžené od BBC začal Bill Fry v meste Haines na Floride s prípravou múzea, ktoré dnes svojim návštevníkom dokumentuje celý príbeh odkrytia archy.
Ronov odkaz: V roku 1999 Ron Wyatt zomrel. Bill Fry so skupinou ďalších nadšencov však neprestával v snahe dostať objav archy do čo najširšieho povedomia ľudí na celom svete. Ako sa sám vyjadril, nie je to až také jednoduché, ako by očakávali. Do dnes sa napríklad nestretol s prijatím objavu Vatikánom či inými katolíckymi autoritami aj keď dôkazy o jeho autenticite sú jednoznačné. Pochopenie prejavili väčšinou len niektoré reformované cirkvi, zväčša v USA, no aj ich predstavitelia sa pred svojimi veriacimi nevyjadrujú k objavu kladne nahlas.
Dokumenty k téme:
http://www.youtube.com/watch?v=xGoQlXbHIm8&eurl=http://www.b-a-n.cz/noemova-archa.html
http://www.youtube.com/watch?v=2Y5ORpMTebIhttp://www.youtube.com/watch?v=SE7nN80dIw8
http://en.wikipedia.org/wiki/Searches_for_Noahs_Ark
http://www.biblickearcheologickenoviny.cz
Ak sa Vám článok páči, 
hlasujte zaň na vybrali.sme.sk
Zdroj fotografií k článku: www.wyattmuseum.com a Peter Graham, Švajčiarsko.
Pekny článok
(David, 5. 3. 2012 11:59)