Je Obama imúnny voči prasacej chrípke?
Prvý prípad prasacej chrípky (H1N1) bol zaznamenaný 13. apríla v Mexiku. Infekcia vypukla krátko pred návštevou Baracka Obamu v Mexico City 16. apríla. Zaujímavé je, že Obama počas svojho pobytu navštívil antropologické múzeum, kde ho privítal známy archeológ Felipe Solis, ktorý o niekoľko dní neskôr podľa mexických novín Reforma zomrel na následky chrípky. Po kontakte so Solisom by bola veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Obama sa smrteľným vírusom nakazil, podľa všetkého je však živý a zdravý. Bol prezident v dostatočnom časovom predstihu proti vysoko nákazlivému vírusu zaočkovaný? A ak áno, vedel už vtedy niekto o tom, že vypukne epidémia prasacej chrípky? Mexické úrady považujú vírus za taký nákazlivý, že vyhlásili stav núdze a ľudom začali rozdávať rúška za cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu. V hlavnom meste Mexico City sú uzavreté múzeá, divadlá a iné verejné zariadenia, v ktorých sa stretávali veľké masy ľudí. Aj futbalové zápasy sa budú konať bez divákov. Katolícke omše v kostoloch sa konajú aj naďalej, obyvateľstvo bolo ale vyzvané, aby nosilo rúška a vyvarovalo sa kontaktu medzi sebou.
Americké úrady v sobotu varovali, že nový vírus prasacej chrípky nebude možné dostať pod kontrolu. Vzhľadom na množstvo ohnísk nákazy "v mnohých rôznych obciach" USA sa ďalšiemu šíreniu v tomto momente pravdepodobne nedá zabrániť. "Vírus v súčasnosti nemôžeme obmedziť len na jedno miesto," povedala zamestnankyňa amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vo Washingtone. Približne 500 000 umelohmotných rakiev, ktoré sú uložené v meste Madison (Georgia) neďaleko centrály CDC v Atlance poukazuje na to, že niekto zjavne ráta s mnohými mŕtvymi - a umelohmotné rakvy sa prednostne používajú v takýchto situáciach, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy. "Zdravotná katastrofa, ktorá sa udeje v dôsledku teroristického útoku zbraňami hromadného ničenia, pandémie alebo ničivej prírodnej udalosti, by mohla viesť k desaťtisícom až státisícom obetí, oslabiť naše hospodárstvo, poškodiť verejnú morálku a dôveru a ohroziť našu národnú bezpečnosť. Je preto dôležité, aby sme vypracovali strategickú víziu, ktorá pripraví verejné zdravotníctvo a medicínske zásobovanie na rad možných katastof ... čo očakávame pri chrípkovej pandémii ako tej z roku 1918." "V prípade, že by došlo k dlhotrvajúcej katastrofe s vysokým počtom obetí alebo k chrípkovej pandémii vo vašej obci, bol by váš cintorín schopný poskytnúť dodatočne k súčasným pohrebným službám dočasné alebo permanentné priestory na vysporiadanie sa s príznačným počtom mŕtvych v dôsledku tejto katastrofy alebo chrípky?" Najefektívnejší spôsob ako vyvolať masové hynutie, je pandémia. Vina sa odsunie na "prírodu", geniálna výhovorka pre masovú vraždu. Vojny sú príliš neefektívne, drahé a pomalé. Okrem toho sa v ich priebehu zničí a zamorí mnoho oblastí, ktoré by bolo lepšie zachovať. Převzato: http://project-respublica.blogspot.com/
Zákon, ktorý umožní zriadenie núdzových centier na amerických vojenských základniach vo vnútrozemí bol prostredníctvom návrhu H.R. 645 už predložený obom snemovniam amerického kongresu. Smernica Bieleho domu HSPD-21 hovorí nasledovné:
A v známom dokumente PNAC (Project for the ew American Century) amerických neokonzervatívcov je napísané: "A pokrokové formy biologických zbraní, ktoré sú namierené proti špecifickým genotypom ľudí, by mohli zmeniť biologické zbrane z teroristických prostriedkov na politicky užitočné nástroje." Nehorázna požiadavka, ktorá však jasne dokazuje ich zločinecké rozmýšľanie.
Úrad pre cintoríny amerického štátu New York rozposlal jednotlivým cintorínom na svojom území "Formuláre hromadného hynutia", aby získal údaje o schopnostiach cintorínov vysporiadať sa s veľkým množstvom mŕvych, ku ktorému by prišlo v dôsledku chrípkovej pandémie alebo podobnej katastrofy. Vo formulári je napr. položená nasledovná otázka:
Môžeme sa poučiť z minulosti a pozrieť sa na to, čo sa stalo po prvej svetovej vojne. Španielska chrípka bola celosvetovou pandémiou, ktorá bola v rokoch 1918 až 1920 spôsobená neobyčajne nákazlivým typom chrípkového vírusu influenza a vyžiadala si minimálne 25 miliónov obetí. V článku odborného časopisu Bulletin of the History of Medicine z roku 2002 autori dokonca uvázajú 50 miliónov mŕtvych - viac ako prvá svetová vojna.
