Černé stránky

Geomagnetické pole našej planéty slabne desaťnásobne rýchlejšie, ako to vedci predpokladali

Magnetické pole Zeme slabne. Tento pevný štít chrániaci planétu proti bombardovaniu kozmickým žiarením stráca silu a podľa vedcov sa možno blíži jeho prepólovanie, k čomu už vlastne počas histórie zemegule niekoľkokrát došlo. Čo by to pre ľudstvo mohlo znamenať, experti iba tušia. Aj preto je výskum geomagnetického poľa intenzívnejší.

Pracovisko výskumnej skupiny Wisconsinskej univerzity v Madisone je na prvý pohľad ako jedno z mnohých výskumných pracovísk na svete – skôr však návštevníkovi pripomína farmu na okraji mesta. Z jednej strany k nemu prilieha sedliacky dvor, z druhej kukuričné pole. To hlavné sa však odohráva v bunkri ukrytom pod zemou. Guľa roztaveného kovu tu vytvára rovnaké magnetické pole, aké má naša zemeguľa. Významný projekt, ktorý tam uskutočňujú, má odpovedať na otázky, ktoré súvisia s bytím a nebytím, a ktoré si v súvislosti s magnetickým poľom planét kladieme aj my.

Profesor Cary Forest a jeho zariadenie na simuláciu geomagnetického poľa.  Foto archív

História už nestačí
Údaje namerané v posledných rokoch sú varujúce: od roku 1979 klesá intenzita geomagnetického poľa o 1,7 percenta ročne. Je to desaťkrát viac, ako vedci očakávali. Je možné, že sa blíži chvíľa, keď dôjde k jeho prepólovaniu. Sever sa stane juhom, juh severom. Tento jav, o ktorom sa v posledných dvoch rokoch vo vedeckých kruhoch veľmi často hovorí, vraj spôsobí chaos nielen medzi migrujúcimi vtákmi, veľrybami a ďalšími živočíchmi (ktoré sa riadia  podľa magnetických siločiar). Zámena pólov by sa zrejme tragicky podpísala aj pod našu techniku – zrútili by sa napr. navigačné systémy, skomplikovala letecká doprava, a ani satelity na obežnej dráhe by sa nevyhli problémom. Existujú takisto aj názory, že by to mohlo vyhladiť väčšinu pozemského života.
V dejinách Zeme existovalo stabilné obdobie trvajúce milióny rokov, inokedy sa polarita počas jedného milióna rokov zmenila  aj niekoľkokrát. Vedci dokážu históriu takýchto zmien rozlúštiť vďaka stopám uloženým v tuhnúcej magme, ktorá vytiekla na povrch Zeme.
Nahliadnutím do minulosti sa však o samotnom fungovaní magnetického poľa príliš veľa nedozvieme. Odborníci tvrdia, že ho treba začať aktívne skúmať.

Cesta do stredu Zeme
Podľa profesora fyziky Caryho Foresta z Wisconskej univerzity v Madisone najlepšie by bolo dopraviť príslušné senzory priamo do stredu zemegule. V súčasnosti je to však iba sen, preto bolo treba vyrobiť magnetické pole v podzemnom bunkri.
S pomocou Národnej vedeckej nadácie americkí bádatelia zostrojili zariadenie, ktoré obsahuje kubický meter tekutého sodíka. V rámci pokusu tam vzniká energia, potrebná na vytvorenie magnetického poľa rovnakým spôsobom, akým ho produkuje naša planéta. „Všetky telesá vo vesmíre majú svoje magnetické pole. Tu sme zostrojili jeho najjednoduchšiu verziu,“ hovorí Forest. Spolu so svojimi univerzitnými kolegami vyvíjal toto zariadenie päť rokov.
Hoci podobných experimentálnych pracovísk existuje na svete šesť, madisonské je najväčšie.

Guľa či prstence?
Základné otázky, na ktoré sa Cary Forest snaží odpovedať, znejú asi takto: Ako rýchlo rastie prirodzené magnetické pole? Kedy sa jeho rast zastaví? Čo spôsobuje jeho zastavenie? V laboratóriu môžu otočiť gombíkom a sledovať, čo sa stane...
Vnútri oceľovej gule v podzemí sa krútia dve protiľahlé vrtule a miešajú tonu tekutého sodíka – hustého striebristého kovu, ktorý má pri izbovej teplote konzistenciu mäkkého syra. Vrtule poháňajú dva elektromotory s cieľom priblížiť pokusné prostredie čo najviac skutočným prúdom, ktoré panujú v zemskom jadre. Ale, ako sa vedec priznáva, najradšej „by videl onú skutočnú guľu roztaveného kovu, ktorá vytvára magnetické pole Zeme“.
Madisonský experiment by mal taktiež rozhodnúť spor o tvare zemského magnetického poľa. Jeho siločiary vychádzajú zo severného pólu a mieria k pólu južnému. Niektorí vedci sa však domnievajú, že v hlbinách Zeme je skryté niečo iné – prstencovité magnetické pole orientované z východu na západ. Pozorovanie správania poľa v laboratórnych podmienkach preto môže výrazne prispieť k definitívnemu vysvetleniu tejto záhady.

zdroj:

http://www.obroda.sk/clanok/29472/Prepolovanie-Zeme-moze-mat-katastroficke-nasledky/