Černobyľ - následky 2
pokračovanie z Černobyľ - následky
Či už to je alebo nie je najvážnejšia katastrofa všetkých čias, Černobyľ je skoro určite najdrahšou z nich. Priame výdavky Sovietskeho zväzu sa podľa oficiálnych odhadov vyšplhali na tri miliardy US dolárov a podľa nezávislých ekonómov až na 5 miliárd. (Pozri tabuľku.) Vyčistenie elektrárne Three Mile Island, kde rádioaktívne jadro zostalo celé vo vnútri reaktorovej nádoby, sa vykonávalo mnoho rokov a už v roku 1987 presiahlo sumu jednej miliardy USD. Dočasné uzavretie všetkých štyroch černobyľských jednotiek v roku 1986 spôsobilo miestny nedostatok elektriny. Cena Černobyľa len rok po samotnej nehode by sa mohla vyšplhať až na 10 miliárd USD, keby sa do nej zahrnuli všetky nepriame náklady.
Ďalšie krajiny navršujú tieto náklady. Vo Veľkej Británii zaznamenali chovatelia oviec straty 15 miliónov USD. Vo Švédsku boli náklady viac ako 145 miliónov USD, hlavne vďaka rádiologickému monitoringu a kompenzácii farmárov. Západonemecká vláda uvádza platby farmárom za vzniknuté škody minimálne 240 miliónov USD. Poľsko odhaduje straty na až 50 miliónov USD za neuskutočnený predaj na Západ. Dnes sa celkové náklady nehody odhadujú až na 300 miliárd USD.
Hustota populácie pri Černobyle bola relatívne nízka, počasie uchránilo miestne sídla a evakuácia bola efektívna. Štúdia americkej vlády z roku 1982 ukázala, že najhoršia možná nehoda v mnohých jadrových elektrárniach by vyústila do horšieho poškodenia zdravia, životného prostredia a ekonomiky. Jadrové elektrárne umiestnené v husto osídlených oblastiach by mohli znamenať okamžitú smrť až 100 000 ľudí a straty vyše 150 miliárd USD.
Keby sa černobyľská nehoda stala v elektrárni Biblis na rieke Rýn, neďaleko Mannheimu v SRN, 30 kilometrová evakuačná zóna by zahŕňala 2,3 milióna ľudí. A keby vietor vial severne, spád by mohol mať dopad na ďalších 2,7 milióna ľudí v mestách Wiesbaden a Frankfurt, oboch vo vzdialenosti do 50 kilometrov. Podobná nehoda v Three Mile Island by vyžadovala evakuáciu 250 000 ľudí a v Indian Point pri meste New York asi 1,5 milióna ľudí. A napríklad v 150 kilometrovej zóne (v ktorej Černobyľ spôsobil veľkú kontamináciu) od jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice ležia mestá Nitra, Bratislava, Brno, Viedeň a Budapešť s populáciou viac ako 10 miliónov obyvateľov.
V roku 1992 sa odhadovalo, že sa objavilo 187 prípadov akútnej choroby z ožiarenia ako následku účasti pri nehode a jej odstraňovaní a 50 237 ľudí bolo z toho istého dôvodu neschopných práce. 15 000 ľudí získalo choroby zapríčinené žiarením. Miera rakoviny štítnej žľazy u detí stúpla z 1 prípadu na milión v roku 1984 na 100 na milión v roku 1991. Výskyt rakoviny hrtanu na Ukrajine ako celku sa zdvojnásobil.
V skupine likvidátorov nehody sa miera výskytu nádorov zdvojnásobila a narástla 5,7 násobne u tých, ktorí boli vystavení najväčšej radiácii. Navyše sa významne zvýšila úroveň všetkých chorôb. Najvyšší nárast bol zaznamenaný pri chorobách spojených s krvou a nervovým systémom. Len 18% likvidátorov je považovaných za celkovo zdravých. Presné číslo likvidátorov ale nie je celkom známe. Pred niekoľkými rokmi to bol odhad 600 000 ľudí, ale teraz sa bežne používa údaj 800 000. Nedá sa spoliehať na to, že by sa tieto údaje dali zistiť z štatistík o množstve ľudí dostávajúcich vládnu podporu. Len v Rusku sa špecialistami používajúci odhad pohybuje od 250 000 do 300 000 ľudí.
Mnohí z pracovníkov, ktorí sa zúčastnili čistiacich prác boli vtedy mladí a relatívne zdraví ľudia. Štatistiky ukazujú, že choroby endokrinného systému medzi nimi stúpli 18 krát nad normál, psychologické problémy desaťnásobne nad normál, choroby rozmnožovacích orgánov 4 krát nad normál a choroby rozmnožovacích orgánov celkovo a orgánov produkujúcich krv skoro 4 krát nad normu. Je veľmi pravdepodobné, že v najbližších rokoch budú likvidátori z rokov 1986 a 1987 trpieť ešte vyššími mierami rakovinou pľúc a kostnej drene. Deti z kontaminovaných regiónov trpia oslabením imunitného systému a dýchacích vírusových ochorení sa objavilo o 25 - 40% viac ako predtým. Černobyľská katastrofa bola nazvaná "najväčšou socio-ekonomickou katastrofou v mierovej histórii". 24 500 km2 územia bývalého ZSSR je kontaminovaných viac ako 185 kBq/m2, vrátane 1,35 milióna hektárov v Bielorusku, 725 000 ha v Rusku a 377 000 ha na Ukrajine. 50% územia Ukrajiny je do istej miery kontaminované a 4,7 milióna ha predtým vhodnej pôdy je príliš rádioaktívnej na ďalšie používanie.
Do roku 1994 bolo z 30 km okruhu reaktora evakuovaných a presídlených 200 000 ľudí. Odhaduje sa, že katastrofou bolo priamo zasiahnutých 1,7 milióna ľudí a 2,4 milióna ľudí žije na kontaminovanom území, stále nepočítajúc 3,7 milióna obyvateľov Kyjeva. Oficiálne je registrovaných 2400 rodín, ktoré následkom havárie stratili živiteľov.
Približne 7% ukrajinského rozpočtu sa vynakladá na odstraňovanie následkov nehody, ale na pokrytie skutočných nákladov by bolo treba až 20%. V 944 obývaných oblastiach a 160 hektároch lesa bolo odstránených 25 miliónov kubických metrov vrchnej pôdy.
V marci 1995 vyvodila štúdia Európskej komisie, že existujúca betónová štruktúra nemôže byť dlhodobo stabilná a môže skolabovať počas seizmických udalostí. Je nevyhnutná konštrukcia nového sarkofágu, ktorého náklady by mohli dosiahnuť 1 miliardu US dolárov. S tým ale viacerí medzinárodní bezpečnostní experti nesúhlasia. Prvoradou prioritou podľa nich nie je konštrukcia druhého sarkofágu, ale skôr odstránenie rádioaktívneho materiálu, ktorý bol pri explózii roznesený na rozličné vzdialenosti. Tento materiál vytvára väčšie riziko než sarkofág, ktorý pravdepodobne neuvoľní radiáciu vo väčších množstvách.
V roku 1994 sa oficiálne obete na životoch priamo spojených s Černobyľom odhadovali na 125 000, rátajúc len Ukrajinu, ale nezahŕňajúc množstvo starších ľudí, ktorí by pravdepodobne aj tak umreli v tomto desaťročnom období. V súčasnosti neexistuje dostatočne dôveryhodný údaj o počte mŕtvych.
Jeden z nedávnych odhadov hovorí o nákladoch 26 miliárd USD len na evakuáciu postihnutého obyvateľstva v Spoločenstve nezávislých štátov a na poskytnutie čistej vody a adekvátnej zdravotnej pomoci. Ale do septembra 1991 Organizácia Spojených národov na tento účel nazbierala len 6 miliónov dolárov. Napriek tomu sa v roku 1990 Spojenými štátmi a Organizáciou Spojených národov minulo 90 miliárd na financovanie vojny v Perzskom zálive. Zdá sa, že peniaze sú vždy dostupné na vojenské účely, ale len minimálne na kompenzovanie humanitných účelov.
zdroj:
Za Matku Zem - Občianske združenie ochrancov životného prostredia a ľudských práv
P.O.Box 93, 814 99 Bratislava, tel./fax: 02-554 22 809
e-mail: bratislava@zmz.sk, web: www.zmz.sk