Černé stránky

 pokračovanie z Černobyľ - obete

Černobyľský mrak zanechal mimoriadne komplexnú vzorku spádu, ktorá možno nikdy nebude presne pochopená. Zdravie ohrozujúce množstvá rádioaktivity boli usadené až 2000 kilometrov od elektrárne a vo viac ako dvadsiatich krajinách. Niektoré časti Európy obdržali malé dávky žiarenia, zatiaľ čo iné boli vystavené veľkým množstvám. Mrak pozostával z rôznych prvkov s rôznou váhou a polčasom rozpadu. Ich uloženie silne záviselo na zrážkach, ktoré zmývali rádioaktívne častice zo vzduchu. Miestna topografia spôsobila, že rádioktívny spád sa koncentroval v údoliach a vodných nádržiach, tvoriac "horúce miesta". Západonemeckí výskumníci zistili, že vo vzdialenosti 100 kilometrov mohla byť úroveň žiarenia rozdielna o 15 stupňov. Napríklad úroveň žiarenia sto kilometrov severne od Štokholmu dosiahla desaťnásobok dávky v tomto hlavnom meste.

Každý človek môže byť priamo vystavený žiareniu rádioaktívnych materiálov, môže vdýchnuť rádioaktívne plyny alebo prach, alebo požiť kontaminovanú stravu alebo vodu. Černobyľ znamenal všetky tieto tri možnosti, ale mimo jeho tesnej blízkosti vzbudilo najväčšie obavy požívanie potravín. Rádioaktívne materiály dopadajúce na pôdu a vegetáciu sa konzumujú priamo ľuďmi, alebo pasúcimi sa zvieratami, koncentrujúc sa v ich tkanivách a neskôr sa presunú do ľudí v mäse a mliečnych výrobkoch.

Vedci sa zhodujú, že najväčší počet úmrtí bude spôsobených rakovinami zapríčinenými vystavením živých tkanív ionizujúcemu žiareniu, ktoré ničí genetický materiál buniek. Najväčšiemu riziku sú vystavené nenarodené plody a deti. V prvých dňoch spôsoboval najviac obáv široko rozptýlený jód 131, pretože sa koncentruje v štítnej žľaze, kde môže zapríčiniť vznik uzlín, ktoré o niekoľko rokov môžu byť rakovinotvorné. Osem dňový polčas rozpadu jódu 131 pomohol limitovať vystavenie ľudí, podobne ako pomohli aj obmedzenia stravy a administratíva jódového riešenia, ktoré limitovali absorpciu rádioaktívneho jódu. (Poliaci nazvali tento odvar "Ruskou Coca-Colou".) Napriek tomu lekárske vyšetrenia detí vo východnom Poľsku naznačili, že mnohé boli vystavené dostatočnej dávke jódu 131, ktorá by mohla spôsobovať vážne zdravotné dopady.

Ďalšie rádioizotopy vylúčené z Černobyľa budú mať omnoho dlhšiu životnosť. Napríklad cézium 137 má polčas rozpadu 30 rokov, stroncium 90- 28 rokov a plutónium 239- 24 000 rokov. Cézium predstavuje dlhodobo najväčšiu hrozbu. Je biologicky aktívne a bolo vylúčené v obrovských množstvách. Vedci odhadujú, že z Černobyľa sa do prostredia dostala jedna desatina až jedna šestina množstva cézia 137, než ktoré sa do prostredia dostalo všetkými dovtedajšími testmi jadrových zbraní. Keďže väčšina povrchových jadrových testov sa uskutočnila vo vzdialených oblastiach, je dopad černobyľského spádu na ľudí- podľa prechádzajúcich skúseností- významný.

V prvých týždňoch po nehode mala zelenina v mnohých európskych krajinách úroveň rádioaktivity nad limity stanovenými príslušnými inštitúciami. (Pozri tabuľku.) Navyše dobytok pasúci sa na kontaminovanej tráve začal čoskoro produkovať mlieko so zvýšenými úrovňami rádioaktívnych materiálov. Vlády boli vo všeobecnosti nepripravené zaoberať sa týmto novým ohrozením zdravia a vydali množstvo často protichodných potravinových obmedzení. Po dobu niekoľko mesiacov bolo na tejto diéte asi 100 miliónov ľudí.

Miestna vláda v oblasti Konstanz, v juhozápadnom Nemecku rázne obmedzila konzumáciu mlieka a zeleniny, zatiaľ čo susedný švajčiarsky kanton Thurgau nemal skoro žiadne opatrenia. Švédi adoptovali obsiahly celonárodný program zahŕňajúci rozsiahly monitoring. Konzumácia jarnej zeleniny, plodov a sladkovodných rýb bola na niektorých miestach neodporúčaná a väčšina švédskeho dobytka bola umiestnená v maštaliach až pokiaľ na lúkach nebola vhodná pastva, čo trvalo až do konca leta. Až v krajinách tak vzdialených ako Brazília a Thajsko bol zastavený dovoz európskych mliečnych produktov. Vedci veria, že tieto obmedzenia zredukovali množstvo rakovín z Černobyľa, ale nevedia o koľko.

Európania boli sklamaní a veľmi kritický voči paternalistickému, nekompetentnému a často podvodnému správaniu sa vládnych agentúr na ochranu zdravia a životného prostredia. Väčšina krajín bola nepripravená vyrovnať sa s rádioaktívnym spádom a mnohé sa zle vyrovnávali s touto situáciou. V Taliansku, kde miestne zastupiteľstvá a občianske organizácie sami museli monitorovať úroveň žiarenia, ešte štyri mesiace po nehode našli značné množstvá cézia v hubách, teľacom, králičom a bravčovom mäse. Vo Veľkej Británii vedci a politici kritizovali opatrné úsilie Národnej rady pre rádiologickú ochranu podceniť zdravotné účinky.

Keď rádioaktívny prach opustil východnú Európu, francúzska vláda opakovane prehlasovala, že minul ich krajinu a život mohol normálne pokračovať. Uverejnené poveternostné mapy ale ukazovali prevažujúce smery vetrov a ich posun nad krajinou. O niekoľko dní nezávislí pozorovatelia dokázali, že Francúzsko obdržalo dávku podobnú jej susedným krajinám. Vláda vysvetlila túto zavádzajúcu informáciu skutočnosťou, že zodpovední pracovníci boli na dovolenke. Medzinárodné organizácie vykonali len málo na vyriešenie tohoto neporiadku. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) neposkytla žiadne potravinové alebo zdravotné odporúčania. Svetová zdravotnícka organizácia vydala prvé oficiálne prehlásenie týždeň po nehode a aj potom publikovala len oficiálne varovania. Európske ekonomické spoločenstvo (EEC) adoptovalo interné limity úrovne žiarenia pre úrodu a reštrikcie pri podpore čerstvých potravín z východnej Európy po dobu troch týždňov. Ale tieto štandardy boli nižšie ako mala väčšina jeho členských krajín a predstavovali politický kompromis.

Obyvatelia severnej Škandinávie v Laponsku, ktorých strava pozostáva zo sobieho mäsa, boli veľmi ťažko poznačení vďaka silným dažďom v dobe prechodu černobyľského mraku. Asi 97 percent sobieho mäsa získaného koncom leta bolo rádioaktívne nad úroveň odporúčanú pre ľudskú konzumáciu. Nórsko a Švédsko zastavili konzumáciu sobieho mäsa a umiestnili jeho veľké množstvá do chladiacich skladov. Nórsko zvýšilo povolené limity tak , aby sa jeho časť mohla skonzumovať. Vďaka dlhému polčasu rozpadu cézia 137 boli soby pasúci sa na rádioaktívnych územiach kontaminovaní ešte niekoľko rokov a konzumácia rádioaktívneho sobieho mäsa ľuďmi v tom období by mohla mať veľký kumulatívny dopad. Už rok po Černobyle sa ukázalo, že znamenal katastrofu pre unikátny laponský ekosystém a ohrozenú kultúru jeho dávnych obyvateľov.

pokračovanie na Černobyľ - následky 2

zdroj:

ZA MATKU ZEM

čianske združenie ochrancov životného prostredia a ľudských práv

P. O. Box 93, 814 99 Bratislava, tel. / fax: 02 – 554 22 809